KANIANKA – Obyvateľov dvoch susedných obcí v Prievidzskom okrese ohrozuje šelma. Odhadom 150-kilový samec podľa miestnych zaútočil už trikrát. Poľovníci hovoria o tom, že si odhadom dvoj, trojročný medveď hľadá svoje teritórium a pokiaľ si ho nenájde bude vyháňať všetkých ľudí, ktorí prekročia jeho pomyselné hranice. Medzi napadnutými, ktorý na vlastnej koži pocítil ostré pazúre mladého, no zato statného maca je aj obyvateľ Kanianky, ktorý nám prerozprával, čo prežíval pri útoku najväčšej slovenskej šelmy.
Len v utorok sme informovali o minulotýždňovom útoku medveďa na staršieho pána v obci Poruba. Toho pred vážnymi zraneniami zrejme zachránil len jeho nebojácny pes, ktorý maca odplašil. Keď sme sa o útoku rozprávali s miestnym starostom Tomášom Tóthom prezradil, že medveď, ktorého zrejme z lesa vytláča statnejší jedinec neútočil po prvýkrát. A tak sa redaktorka zregionu.sk spojila s obyvateľom susednej obce Kanianka, ktorá je vzdialená niečo cez 2 kilometre od Poruby, ten jej porozprával, ako miestny postrach lesov zaútočil aj naňho.
Medveď v Porube neútočil po prvýkrát! Ľuďom odporučili, aby nechodili do lesa
Miestni poľovníci odhadujú počet medveďov na prevažne malé územie asi na 8 jedincov. Starosta hovorí, že kedysi tam býval jeden alebo dva a aj to bolo skôr raritou. Obyvatelia sa domnievajú, že ide stále o toho istého jedinca, ktorý útočí a to najmä z dôvodu, že nie je ani mláďa a ešte ani úplne dospelý. Opisujú ho tak, že má približne 150 kíl a dva až tri roky. V prírode sa teda jedná o samca, ktorý ešte žije s matkou, no zároveň sa snaží nájsť si svoje vlastné teritórium.
„Na takúto situáciu vás nemá čo pripraviť, ja som taký strach ešte v živote nezažil.“
„Stalo sa to 18. mája o 11. hodine nad Kanianskym vlekom,“ začína rozprávať obyvateľ Kanianky, ktorý nechcel byť v článku menovaný a len pre lepšie vysvetlenie ho preto budeme volať Peter. Peter sa vybral na pravidelnú prechádzku so svojím salašníckym psom, ako to robieva pravidelne, nachádzal sa približne 50 metrov od hranice lesa. Pes odbehol a stratil sa mu z dohľadu, robieval to tak vždy, lebo trasu dobre poznal. „Započul som za sebou, že niečo praská a keď som sa otočil zhruba 20 metrov odo mňa stál medveď,“ opisuje Peter, ktorý vysvetľuje, že sa nachádzal na zatrávnenej zjazdovke vleku pod lesom, kde ho bolo dobre vidieť a preto sa čudoval, že medveď neutiekol, keď ho zbadal, práve naopak. „V tú ranu, keď ma zbadal, sa za mnou rozbehol, takže som sa stihol len otočiť chrbtom, snažil som sa zo zeme zdvihnúť konár a vtedy ma udrel do chrbta. Potom sa mu otočil tvárou v tvár a začal som kričať. Na ten krik pribehol môj pes a ten mu skočil na chrbát. Ten medveď sa otočil a začal môjho psa prenasledovať a ja som vtedy stihol utiecť z lesa von,“ vykresľuje minúty alebo skôr sekundy hrôzy Peter. Keď bežal smerom domov už ani nedúfal v to, že jeho psík by mohol prežiť, no ten našťastie pribehol o pár minút za ním. „Tých 23 metrov (výpočet Zásahového tímu pre medvede) ten medveď prebehol ako mačka, tie skoky, viete aké to boli skoky? Ja som už len z toho ostal prekvapený aká to bola rýchlosť, to bol šprint neskutočný..“ vykresľuje s údivom.
Medvedica horského záchranára zahnala: Hlavu si údajne zranil sám pri páde
Peter s adrenalínom v krvi zrejme necítil, že je zranený. Uvedomil si až doma, že medveď mu s labou švacol poriadnu ranu. „Mal som na chrbte po pazúroch tri šrámy, bol som aj na ošetrení. Labu som tam mal otlačenú ešte desať dní,“ hovorí s tým, na vlastné oči videl ako sú tie pazúry ostré, „Mal som vetrovku a tričko, myslel som si, že nie som zranený, cítil som len buchnutý chrbát, až potom doma som zistil, že mi tečie krv a cez ten odev boli prepichnuté pazúre.“
Článok pokračuje na ďalšej strane..
Nedokázal si ľahnúť a hrať mŕtveho
Od chvíle kedy sa začali strety s medveďom stávať čoraz pravidelnejšie, ochranári odporúčajú presný postup ako sa máte pri strete správať. Najlepšie je podľa nich ľahnúť si tvárou k zemi, ruky spojiť za krkom a nehýbať sa. Maco by vás vtedy mal len očuchať a odísť preč. Dá sa však v krajnej situácii správať podľa naučených poučiek? „Poviem vám pravdu, nemyslím si, že je dobrý nápad si ľahnúť. Ten medveď stál predo mnou na štyroch s vycerenými zubami, nevedel som ako sa z tej situácie dostať. Všetko sa to odohralo za sekundu,“ povedal Peter s tým, že rady odborníkov teoreticky ovládal, no napriek tomu si nedokázal v tej chvíli predstaviť, že by si ľahol na zem a nerobil nič, považoval to za nezmysel. „Všetky tie príručky som si prečítal a ovládal, aj mi to napadlo, keď som ho zbadal, a vyštartoval po mne, no nesprával sa tak, ako vám povedia v príručkách, že medveď vám nič neurobí, keď budete stáť. Keď sa za mnou rozbehol, ani mi nenapadlo, že by som si v tej chvíli ľahol na zem a hral mŕtveho,“ dodáva muž, ktorý pocítil strach o život na vlastnej koži.
V Porube napadol medveď človeka! Staršieho pána dohrýzol, skončil v nemocnici
Vyšetrovanie
Zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého prišli na miesto činu o týždeň. Rozprávali sa aj s napadnutým obyvateľom, ten však nemá pocit, že by situáciu v obci nejako vyriešili. „V podstate to riešili z pozície toho medveďa, že čo ho mohlo tak vyrušiť, keď takto zaútočil, ale výsledok z toho neviem. Najprv si mysleli, že či ho nevyrušil môj pes, no pes ho nevyrušil, ani ho nevidel, a keď došlo k útoku, ten pes tam nebol. Ten medveď útočil rovno na mňa,“ vysvetľuje Peter. Miestni poľovníci mu neskôr povedali, že to je taký medveď, ktorý ešte dva, tri roky býval s medvedicou a potom ho ona už opúšťa. „Ja som sa aj bál, že tá medvedica môže ešte niekde v okolí byť, videl som, že to nie je dospelý medveď,“ hovorí. Ochranári zo zásahového tímu mu poradili, aby si kúpil sprej na medvede a nosil roľničku. Ten Peter má, redaktorke však priblížil, že v situácii, ktorá sa zbehne za pár sekúnd si nie je istý, či by ho vedel aj efektívne použiť. „V podstate do lesa odvtedy nechodím,“ dodáva s tým, že ľudia z tímu Ministerstva životného prostredia s ním riešili aj prípadné odškodné, „Nežiadal som však žiadne odškodné, bol som rád ako som z toho vyšiel.“
„Mám rešpekt a tomu lesu sa vyhýbam.“
Tretí útok na malom území
Peter nám prezradil, že v piatok, o dva dni neskôr, čo ho napadol medveď, zaútočil aj na jeho známeho, cyklistu. Ten zosadol z bicykla a čakal pri lesnej ceste, kedy prejde okoloidúca tatrovka s naloženým drevom. „Po chvíľke sa tam na neho vyrútil medveď. Schoval sa do kopy narezaného dreva, do ktorej skočil a zahrabal sa tam,“ vykresľuje situáciu, ktorú prežil jeho známy. Ten medveď okolo kopy dreva vraj pár minút aj krúžil, napokon to vzdal a odišiel preč. „Prišiel celý doškriabaný, krvavý a s dotrhaným odevom,“ dodáva náš respondent s tým, že všetky útoky sa odohrali v jednej línii a to možno 200 metrov od hranice lesa. Miestni obyvatelia majú pred medveďmi strach. Niektorí preto ako Peter do lesa prestali chodiť. Iní tam dokonca začali chodiť s reproduktormi a nahlas pustenou hudbou. Jediné, čo ostáva obyvateľom dvoch susediacich obcí v prievidzskom okrese je čakať na to, či Ministerstvo životného prostredia konečne zakročí.