Regióny Trenčín Šport Prievidza Top

ROZHOVOR Šéf FC Baník Prievidza ŠUNÍK: Je to vrchol vrcholov. Zvoláme celonárodný protest

Robert Šuník. Zdroj: www.fcbanikhn.sk

PRIEVIDZA – Už takmer 12-tisíc ľudí podpísalo petíciu „Za návrat športu“, ktorej cieľom je vrátiť deti, rekreačných športovcov a amatérov na športoviská za jasne daných a logických pravidiel. Adresovaná je kompetentným predstaviteľom krajiny na čele s vládou, hlavným hygienikom, konzíliom odborníkov, pandemickou komisiou či ministerstvom školstva. No aj po pondelkovej tlačovej konferencii ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) je jasné, že šport a jeho problémy nie sú na programe dňa a kompetentní ich majú až na konci svojho záujmového zoznamu. Vyjadrenia ministra boli preto pre iniciátorov petície veľkým rozčarovaním, čo nám v rozhovore povedal aj jeden z jej iniciátorov a prezident futbalového klubu FC Baník Prievidza RÓBERT ŠUNÍK.

 

Po pondelkovej tlačovej konferencii ministra školstva vedy, výskumu a športu je jasné, že uvoľňovanie amatérskeho a rekreačného športu momentálne nie je vôbec v programe Pandemickej komisie vlády SR. Čo to pre vás ako pre znamená?

– Bola to posledná kvapka do pomysleného pohára trpezlivosť, pretože šport patrí pod ministerstvo školstva a Branislav Gröhling je pre nás najväčšou autoritou. Najmä keď počúvame všade z okolitých štátov ako sa športuje, ako deti športujú a keď on ako minister školstva povie, že deti budú môcť chodiť do školy, ale že na organizovaný šport ani deti nemôžu chodiť, tak to je pre nás posledná kvapka. Preto začneme byť slušne povedané agresívnejší.

Aké ďalšie kroky plánujete, čo pripravujete na najbližšie dni?

Na utorok 13. apríla sme sa nahlásili na Úrad vlády, odniesli sme tam petíciu, to je prvá vec. Odovzdali sme im naše požiadavky, keďže sme sa dozvedeli, že ani v stredu na Pandemickej komisii nemá byť šport vôbec zaradený ako bod programu. Tak to je vrchol vrcholov, že najmasovejšie pohybové a športové aktivity ignorujú, pričom práve tieto podporujú imunitný systém a zdravie vôbec a oni to nemajú záujem riešiť. Keď idú v dnešnej dobe, bez urážok, otvárať rôzne kaderníctva a kostoly, kde na 15 metrov štvorcových môže byť jeden človek a vonku na ihrisku, na veľkom štadióne, nemôže trénovať 10 – 15 detí, tak to je vrchol. Takže my sme si dali požiadavky a ak budú naplnené od 19. apríla, potom ok. Ak nie, potom najneskôr na 24. apríla zvoláme celonárodný demonštratívny protest.

Pod vašu petíciu sa už podpísalo takmer 12-tisíc ľudí, medzi nimi veľa športových osobností a slovenských reprezentantov. Čím si vysvetľujete ignoranciu ministerstva školstva?

Treba povedať, že táto petícia za normálnych okolností, ak by sme vyšli do ulíc a porušovali pravidlá, by mala viac ako 100-tisíc podpisov. My sme ju riešili iba on-line formou a cez sociálne siete a naozaj nás podporili významné športové osobnosti. Nuž a čím si vysvetľujem tú ignoranciu? Buď dostala tak veľkú silu pandemická komisia a konzílium odborníkov a aj minister už iba čakajú, čo oni pripravia, aby to mohli akceptovať. Alebo sa naozaj v tomto štáte po roku 1989 ukazuje, že šport nielen že nie je prioritou, ale je pomaly nechceným.

 

Areál športov v X-Bionics centre v Šamoríne. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

Štátnym tajomníkom ministerstva školstva je bývalý volejbalový tréner Ivan Husár a splnomocnencom vlády bývalý tenista Karol Kučera. Neočakávalo by sa preto, že budú plne podporovať podobné aktivity?

Musím povedať, že od oboch menovaných určitá ústretovosť bola, boli sme na dvoch či troch stretnutiach s Ivanom Husárom, mali sme aj videokonferenciu. Kolega Michael Mikloška mal niekoľko telefonických rozhovorov s Kučerom, ale z ich vyjadrení, aj z toho kde sa šport dnes nachádza, je vidieť, že ani tieto športové autority nemajú v tomto systéme na Slovensku silu niečo presadiť. Pre mňa je neuveriteľné, že šport je v takomto postavení. Že nemá ani vlastné ministerstvo, nemá žiadnu váhu, žiadne slovo, čoho výsledkom je, že šesť mesiacov nemôžu deti športovať.

Aká je podpora a reakcia veľkých zväzov – futbal, hokej, volejbal, basketbal, hádzaná – a najmä Slovenského športového a olympijského výboru (SOŠV), máte z ich strany podporu, alebo hrajú mŕtveho chrobáka?

Vnímam to tak, že každý z týchto zväzov a SOŠV si idú svojou cestou. My sme s nimi priamo nekomunikovali, pretože sme sa zamerali na všetky športy, najmä na amatérsky a rekreačný šport. Oni sú profesionálne organizovaní, majú svojich zamestnancov, asi robia čo môžu. Ale výsledkom aj ich roboty je to, kde sa súčasný slovenský šport nachádza. Ja iba musím so závisťou povedať, že keď som videl, čo sa vo štvrtok a v piatok minulý týždeň dialo v Česku, ako sa všetci spojili, rokovali a ako šesť najväčších športových zväzov vydalo spoločné stanovisko, ktorým žiadali, aby sa mohlo začať amatérsky športovať a vláda ich požiadavky schválila… Tak to je to, prečo sú Česi stále o krok pred nami.

 

Iniciatívu za návrat športu už podpísalo viac ako 11-tisíc ľudí. Zdroj: Zdroj: FB / Mesto Žilina

 

Vy sa pohybujete roky najmä vo futbalovom prostredí. Aká je tu situácia s dohrávaním súťaží najmä na amatérskej úrovni?

Vidím to úplne inak ako zväzoví funkcionári, lebo som presvedčený, že sa musí začať trénovať a to najmä pri deťoch. To je hlavná priorita, to je naša budúcnosť. Čo sa týka amatérskych súťaži za súčasných nastavených podmienok neviem či sa tu dá hovoriť o regulárnosti súťaží. Lebo my tu ideme dohrávať možno päť kôl ešte z jesene, pričom je otvorený prestupový poriadok a to si môže niekto postaviť úplne nový tím s novými dvadsiatimi hráčmi. Druhá vec je, že mám obavu koľko amatérskych súťaží sa vôbec spustí. Lebo dnes je jasné, že keď sa spustia súťaže bez divákov a bufetov, tak som zvedavý z čoho to budú na dedinách a v nižších súťažiach platiť. Keďže pandémia má dopad aj na obecné rozpočty. Doteraz sme sa bavili o covid automate športovom, ale som zvedavý aký bude covid automat šport a ekonomika. Aby nám tu ostala aspoň nejaká kvantita vo všetkých športoch, to bude veľký problém.

Aká je vaša prognóza? Vráti sa šport na úroveň spred roka 2020?

Čo sa týka kvantity, šport v normálnom stave už nikdy nebude, lebo vplyvom opatrení, ktoré tu boli a sú, vplyvom ekonomickej situácie veľa amatérskych klubov na všetkých úrovniach a vo všetkých športoch skončí, ako už skončilo aj bez epidémie. My sme deti na pol roka postavili k počítaču, povedali sme im, že hýbať sa nemusíš, zakázali sme im to a už dnes je reálne a vidím to aj u nás v klube, že minimálne 20 percent detí nebude už ďalej športovať. Je to aj v celonárodnom hľadisku a to je neuveriteľne veľa.